UZNESENIE EP O BOJI S DEZINFORMÁCIAMI VS IDEÁLY NOVEMBRA ‘89

Autor: René Števánka | 20.10.2019 o 18:36 | (upravené 20.10.2019 o 18:51) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  86x

Predvečer okrúhleho výročia Novembra 89 schválil EP uznesenie o boji EÚ proti dezinformáciam. Dva návrhy priniesli do EP dva rôzne pohľady na slobodu slova inštitúcie spoločenstva, ktorého sme členom. Ktorý je ten Váš?


10.10.2019 hlasoval Európsky Parlament o dvoch návrhoch uznesenia o zahraničnom zasahovaní do volieb a dezinformáciách vo vnútroštátnych a európskych demokratických procesoch Na stole boli dva návrhy Prvý návrh predložila skupina „Identita a Demokracia (ID). Druhý bol spoločným návrhom skupín Európska ľudová strana (Kresťanskí demokrati) (EPP), Progresívna aliancia socialistov a demokratov v Európskom parlamente S&D, Európski konzervatívci a reformisti (ECR), Skupina zelených/Európska slobodná aliancia (ALE), Renew Europe Group (Renew).

Tu sú body oboch návrhov. 

Návrh skupiny ID :
http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/B-9-2019-0111_SK.html

1. zdôrazňuje, že sloboda prejavu a vyjadrovania, ako aj pluralita médií sú v odolných demokratických spoločnostiach na ústrednom mieste a poskytujú účinné záruky proti dezinformačným kampaniam a nepriateľskej propagande;
2. zdôrazňuje individuálne právo všetkých občanov členských štátov získavať informácie spôsobom, ktorý si vyberú, bez toho, aby boli kontrolovaní alebo manipulovaní akoukoľvek vládou alebo inštitúciou EÚ;
3. opätovne zdôrazňuje, že propaganda sponzorovaná EÚ vo voľbách, napríklad v referende v Spojenom kráľovstve o brexite, narúša právo ľudí vyjadriť sa k vláde svojej krajiny, priamo alebo prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov, ako je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv;
4. dôrazne odsudzuje pretrvávajúce používanie propagandy EÚ v materských a základných školách v členských štátoch EÚ;
5. dôrazne odsudzuje výdavky na propagandu EÚ v členských štátoch;
6. poznamenáva, že neexistuje žiadny nevyvrátiteľný dôkaz o ruskom zasahovaní do európskych volieb, a že po zdĺhavom vyšetrovaní je Muellerova správa o činnosti Ruska vo voľbách do USA nejednoznačná; ďalej konštatuje, že medzinárodná tlač vyjadrila pochybnosti o možnom zasahovaní vlád niektorých členských štátov počas poslednej prezidentskej volebnej kampane v USA;
7. poznamenáva, že nie je jasné, či tzv. hnutie za klímu predstavuje hybridnú hrozbu, keďže je financované súkromnými a možnými štátnymi subjektmi s cieľom ovplyvniť politické rozhodovanie v rámci EÚ a zo strany EÚ na úkor jej občanov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala finančný kontext hnutia za klímu pre akékoľvek zahraničné zasahovanie;
8. vyzýva Komisiu, aby sa vyvarovala vytvorenia „ministerstva pravdy“ EÚ v jej úsilí bojovať proti dezinformáciám, a teda obmedzovaniu slobody prejavu a práva šíriť informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci;
9. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabránili tomu, aby sa EÚ stala nástrojom (proti)propagandy umlčiavajúcim všetky formy odporu proti jej rétorike;
10. vyzýva Komisiu, aby sa vyhla vnúteniu autocenzúry občanom členských štátov vzbudzovaním strachu z toho, že akákoľvek forma kritiky voči EÚ bude umlčaná a/alebo potrestaná;
11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa stratégie na boj proti dezinformáciám a propagande nepoužívali ako nástroj na predchádzanie alebo potláčanie kritiky EÚ;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.


2. Spoločný návrh skupin PPE, S&D, ALE, SCR, Renew
http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/B-9-2019-0108_SK.html

1. zdôrazňuje, že sloboda prejavu, ochrana súkromia a osobných údajov a pluralita médií sú jadrom odolných demokratických spoločností a sú najlepšou ochranou pred dezinformačnými kampaňami a nepriateľskou propagandou;
2. opakuje, že zahraničné zasahovanie do volieb ohrozuje právo ľudí zúčastňovať sa na vláde svojej krajiny priamo alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov, ako je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, a že takéto zasahovanie zo strany iných štátov predstavuje porušenie medzinárodného práva aj v prípade, že nedochádza k použitiu vojenskej sily, ohrozeniu územnej celistvosti, či ohrozeniu politickej nezávislosti;
3. domnieva sa, že slobodné a spravodlivé voľby sú ústredným prvkom demokratického procesu, a preto vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v tejto otázke podnikli rozhodné kroky, a to aj v rámci nadchádzajúceho procesu úvah o budúcnosti EÚ;
4. vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že pred všetkými hlavnými vnútroštátnymi a európskymi voľbami sa priebežne objavujú dôkazy zasahovania, často s náznakmi zahraničného ovplyvňovania, pričom z tohto zasahovania, ktoré je zacielené na určité menšiny a zraniteľné skupiny, vo veľkej miere ťažia protieurópski, extrémistickí a populistickí kandidáti, aby slúžili širšiemu účelu, ktorým je oslabovanie atraktívnosti demokratických a rovnocenných spoločností;
5. uznáva, že v drvivej väčšine členských štátov je úplne alebo čiastočne zakázané, aby politické strany a kandidáti prijímali dary zo zahraničia; so znepokojením pripomína, že aj keď zákony obmedzujú zdroje financovania politickej činnosti, zahraničné subjekty našli spôsoby, ako ich obísť, a ponúkajú svojim spojencom podporu prostredníctvom pôžičiek od zahraničných bánk, nákupných dohôd, obchodných dohôd a pomoci pri finančných činnostiach;
6. vyjadruje hlboké znepokojenie najmä nad vysoko nebezpečnou povahou ruskej propagandy a žiada Komisiu a Radu, aby zaviedli účinnú a podrobnú stratégiu pre rýchly a spoľahlivý boj proti ruským dezinformačným stratégiám;
7. so znepokojením konštatuje, že od januára 2019 sa počet prípadov dezinformácií z ruských zdrojov, ktoré zdokumentovala pracovná skupina East StratCom (998 prípadov), v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2018 (434 prípadov) viac než zdvojnásobil;
8. okrem toho dôrazne odsudzuje čoraz agresívnejšie kroky štátnych a neštátnych subjektov z tretích krajín, ktorými sa snažia oslabiť alebo podkopať normatívne základy a zásady európskych demokracií a zvrchovanosť všetkých krajín západného Balkánu, ktoré chcú pristúpiť k EÚ, a krajín Východného partnerstva, ako aj ovplyvňovať voľby a podporovať extrémistické hnutia, a to so zreteľom na skutočnosť, že kybernetické útoky sú stále rozsiahlejšie;
9. uznáva pozitívny vplyv dobrovoľných opatrení, ktoré prijímajú poskytovatelia služieb a prevádzkovatelia platforiem v rámci boja proti dezinformáciám, vrátane nových pravidiel v kódexe postupov na zvýšenie transparentnosti volebných reklám na sociálnych médiách, ako aj opatrení, ktoré Komisia a členské štáty vykonali v minulom roku, a pripomína im ich spoločnú zodpovednosť, pokiaľ ide o boj proti dezinformáciám;
10. pripomína svoje uznesenie z 25. októbra 2018, v ktorom v nadväznosti na škandál so spoločnosťou Cambridge Analytica naliehavo vyzval Facebook, aby zaviedol rôzne opatrenia v snahe zabrániť využívaniu sociálnej platformy na zasahovanie do volieb; poznamenáva, že Facebook na väčšinu z týchto žiadostí nenadviazal;
11. domnieva sa, že zasahovanie do volieb v jednom členskom štáte ovplyvňuje EÚ ako celok, keďže takéto zasahovanie môže mať vplyv na zloženie inštitúcií EÚ; vyjadruje presvedčenie, že tieto hrozby nemôžu riešiť vnútroštátne orgány konajúce výlučne izolovane, ani sa nemôžu riešiť čistou samoreguláciou súkromného sektora, ale že si vyžadujú koordinované a viacúrovňové zapojenie viacerých zainteresovaných strán; domnieva sa, že na úrovni EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni by sa mal vypracovať právny rámec pre riešenie hybridných hrozieb vrátane kybernetických útokov a dezinformácií, aby tak EÚ mohla na ne rozhodne reagovať;
12. pripomína však, že sa musí vypracovať silná spoločná európska politika, aby EÚ mohla prostredníctvom stabilnej komunikácie s internetovými platformami a poskytovateľmi služieb účinne riešiť zahraničné zasahovanie a dezinformačné kampane;
13. vyzýva všetky zúčastnené strany, aby pokračovali v úsilí o zabezpečenie ochrany demokratického procesu a volieb pred zahraničným zasahovaním a manipuláciou zo strany štátnych a neštátnych subjektov; poukazuje najmä na potrebu zlepšiť mediálnu gramotnosť a občianske vzdelávanie už od raného veku, aby tí, na ktorých sú dezinformačné kampane zamerané, boli schopní rozoznať zaujaté informácie; vyzýva preto členské štáty, aby do svojich školských osnov zahrnuli špecifické kurzy mediálnej gramotnosti a aby pripravili informačné kampane, ktoré by boli zamerané na skupiny obyvateľstva, ktoré sú voči dezinformáciám zraniteľnejšie;
14. je znepokojený závislosťou EÚ od zahraničných technológií a hardvéru; zdôrazňuje, že EÚ sa musí usilovať o posilnenie svojich vlastných schopností, keďže tak sa obmedzia možnosti zahraničných subjektov zlomyseľne zasahovať do volieb;
15. opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili prostredie priaznivé pre inovácie založené na zásade trhového hospodárstva a ochrany základných práv, ktoré by európskym podnikom umožnilo plne realizovať ich potenciál a využiť ochranu týchto práv ako konkurenčnú výhodu;
16. požaduje vnútroštátne a európske finančné prostriedky na posilnenie schopností bojovať proti strategickej komunikácii nepriateľských tretích strán a na výmenu informácií a najlepších postupov v tejto oblasti, a to zo súčasného viacročného finančného rámca, ako aj z viacročného finančného rámca po roku 2020, okrem iného prostredníctvom programov Horizont Európa a Digitálna Európa; zdôrazňuje, že takéto programy by mali zahŕňať primerané záruky, ktoré zaistia prísne dodržiavanie medzinárodného práva a ľudských práv, najmä v prípade financovania tretích krajín;
17. zdôrazňuje, že pri riešení problému neoverených alebo jednostranných tendenčných informácií, ktoré oslabujú dôveru občanov v nezávislé médiá, je potrebné v tradičných aj nových médiách naďalej podporovať a presadzovať zodpovednú žurnalistiku a redakčnú zodpovednosť;
18. zdôrazňuje, že je nevyhnutné podporovať verejnoprávne médiá, ktoré nie sú finančne závislé od súkromných zdrojov financovania, a môžu tak širokej verejnosti poskytovať vysokokvalitné a nestranné informácie a súčasne si zabezpečiť a zachovať svoju nezávislosť od politického zasahovania;
19. opakuje, že podporuje cennú prácu Európskej nadácie na podporu demokracie, ktorá sa týka podpory organizácií bojujúcich proti falošným správam a dezinformáciám;
20. domnieva sa, že EÚ by sa mala usilovať o praktické riešenia na podporu a posilnenie demokratických, nezávislých a rôznorodých médií v krajinách susediacich s EÚ a v krajinách západného Balkánu, ktoré sú kandidátmi na pristúpenie k EÚ;
21. vyzýva na transformáciu pracovnej skupiny EÚ East StratCom na stálu štruktúru v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s výrazne vyšším financovaním a počtom zamestnancov než doteraz;
22. poukazuje na to, že z dôvodu zložitosti rizík spojených so zasahovaním do volieb prostredníctvom internetu a s dezinformačnými kampaňami si odhalenie a riadenie týchto rizík vyžaduje medziodvetvovú spoluprácu, do ktorej budú zapojené príslušné orgány a zainteresované strany;
23. vyzýva Komisiu, aby volebné zariadenia klasifikovala ako kritickú infraštruktúru s cieľom zabezpečiť, aby v prípade porušenia smernice NIS[9] bolo možné reagovať;
24. pripomína, že významný podiel tohto zlomyseľného zasahovania predstavuje porušenie európskych pravidiel v oblasti ochrany údajov a súkromia; vyzýva vnútroštátne orgány pre ochranu údajov, aby na účely vyšetrenia porušení ochrany údajov v plnej miere využívali svoje právomoci a ukladali odrádzajúce sankcie a pokuty;
25. opakuje svoju výzvu, aby členské štáty s podporou Eurojustu vyšetrili prípady údajného nezákonného používania politického priestoru na internete zahraničnými silami;
26. vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala vplyv zahraničného zasahovania v Európe a aby splnila záväzok, ktorý slávnostne prijala zvolená predsedníčka Ursula von der Leyen, a to „riešiť otázku hrozieb vonkajšieho zasahovania do našich európskych volieb“[10];
27. vyzýva budúceho podpredsedu Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby z boja proti dezinformáciám urobil jeden z hlavných cieľov zahraničnej politiky;
28. vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila možné legislatívne a nelegislatívne opatrenia, na základe ktorých by platformy sociálnych médií mohli zasiahnuť a systematicky označovať obsah, ktorý zdieľajú tzv. boty, preskúmať algoritmy tak, aby boli čo najobjektívnejšie, a zatvárať účty osôb, ktoré sa zapájajú do nezákonných činností zameraných na narušenie demokratických procesov alebo podnecovanie nenávistných prejavov, bez toho, aby tieto zásahy ohrozovali slobodu prejavu;
29. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali verejné inštitúcie, think tanky, MVO a kybernetických aktivistov na miestnej úrovni, ktorí sa zaoberajú otázkami propagandy a dezinformácií, a aby poskytli financovanie a podporu pre verejné osvetové kampane zamerané na zvýšenie odolnosti občanov EÚ voči dezinformáciám;
30. pripomína dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú oznamovatelia vo vzťahu k ochrane demokracie a správy vecí verejných, keď zverejňujú informácie vo verejnom záujme; vyzýva orgány členských štátov Rady Európy, aby na základe dodržiavania 20 zásad stanovených v odporúčaní CM/Rec(2014)6 zaviedli a šírili politiku týkajúcu sa oznamovania protispoločenskej činnosti; pripomína nedávno prijatú smernicu o ochrane oznamovateľov;
31. pripomína, že EÚ vyčlenila na opatrenia zamerané na podporu slobody médií a investigatívnej žurnalistiky 4 175 miliónov EUR vrátane mechanizmu reakcie v prípade porušovania slobody tlače a médií a konkrétnej ochrany novinárov;
32. domnieva sa, že EÚ môže ochrániť svoje demokratické procesy len vtedy, keď bude k zahraničnému, autoritárskemu zasahovaniu pristupovať ucelene a riešiť zraniteľné miesta vo všetkých aspektoch demokratickej správy vecí verejných a inštitúcií vrátane európskych politických strán;
33. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do diskusií so zainteresovanými partnermi, ako aj s medzinárodnými partnermi, a to aj na medzinárodných fórach, s cieľom zintenzívniť činnosť v boji proti hybridným hrozbám;
34. zdôrazňuje, že NATO je dôležitým nástrojom, ktorý umožňuje Európe posilniť transatlantické väzby, ako aj pre zvýšenie odolnosti Európy a Severnej Ameriky voči dezinformáciám;
35. vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala otázkou zahraničného financovania európskych politických strán a nadácií bez toho, aby bránila vytvoreniu európskeho verejného priestoru nad rámec Európskej únie, a aby začala diskusie s členskými štátmi v snahe riešiť tieto otázky vo vzťahu k ich domácim politickým stranám a nadáciám;
36. zastáva názor, že by sa mohlo dôkladnejšie preskúmať, či by sa v rámci Parlamentu nemal zriadiť osobitný výbor pre zahraničné zasahovanie do volieb a dezinformácie;
37. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.


Ktorý návrh uznesenia by zastupoval Vašu vôľu ako bojovať s dezinformáciami? 
Ktorý návrh je bližšie ideálom Novembra 89? 
Ktorý podporila väčšina slovenských zástupcov v EP? 

A čo myslíte, ktoré schválil Európsky Parlament?

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE IVAN MIKLOŠ

Očakávania plodia sklamanie, aj tie novembrové (píše Ivan Mikloš)

Chaosu deväťdesiatych rokov sa nedalo vyhnúť.

Stĺpček Osmelené

Smrť Violy nie je tragédiou temnej uličky

Kto je vinníkom tohto obludného násilia?


Už ste čítali?